Vďačnosť mi ponára tvár
do Tvojich dlaní.
Počujem tlkot Srdca...
Takú si ma stvoril.
Milujúcu a Milovanú.
Dal si mi zo Seba všetko,
a vložil túžbu dať,
byť niekým,
kto bude stále pri ňom stáť.
Nie šťastím,
ním si Ty,
ale rebrom, ktoré chýba.
Pohladením,
čo tú ranu zacelí.
Byť blízko jeho srdca,
Byť tichom v búrke,
úsmevom cez slzy...
Tešiť sa z toho, čo si nám zveril.
Rastie...
Niesť spolu bolesť
a Nádej..
...putujeme k Láske.
("Nieje dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc (= ezer kenegdo),ktorá mu bude podobná." Gn 2;18)