reklama

Sen

...ktorý sa stáva skutočnosťou. Nebol odhodený, ani pošliapaný, ale naplnený. Lebo Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný... Dáva nám oveľa viac, ako dokážeme snívať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Tma...
ovzduším sa niesla bolesť, možno trpkosť.
Nevedela som to presne identifikovať.
Prechádzala som sa úplne sama
uličkami smetiska
a to, čo som videla naokolo ma napĺňalo hrôzou.

...potrhané, podriapané kúsky papiera,
boli to listy.
Pokrčené ležali na zemi: moje sny, túžby,
- aká beznádej.
Ako tak kráčam ďalej cítim zápach
a pod nohami opadané lupene kvetu, predtým krásneho,
teraz mdlé a povädnuté - bez života.

Pristúpim bližšie a úplne na najvyššej kope odpadkov
som zbadala sedieť zvláštneho človeka.
Tváril sa múdro, pôsobil dôveryhodne i keď trochu prísne. Gestom ma posmelil, aby som prišla bližšie. V rukách držal akúsi obrovskú črepinu. Podal mi ju a zmizol.
Nadvihla som ruku a v tom kúsku som zbadala svoju tvár. Bolo to priezračné a tmavé zrkadlo, v ktorého lesku som v jedinom okamihu zbadala seba
v celej svojej slabosti – špinavú, nahú, so všetkými hriechmi a nedokonalosťami.
Privrela som oči a rozplakala sa. Táto moja nehodnosť prehlbovala moju túžbu po Láske. Ostala som beznádejne ležať...

Zrazu ma oslepil akýsi lúč, pootvorila som oči a pozrela sa smerom k bráne. Bol to záhradník.
„Čo tu robí?“ začudovala som sa. Prišiel pracovať.
Kráčal oproti mne a kolenačky zbieral lupene. Keď ich mal plnú náruč, povystieral ich na svoj plášť. Potom začal zbierať rozhádzané papiere a nežne a starostlivo ich vyrovnával a uložil na svoje miesto. Bol úplne vyčerpaný a spotený. Až tak, že mu z čela padali kropaje krvi priamo na plášť. Keď sa otočil, spoznala som Ho.
Bol to Ježiš...
Bázňou som stŕpla a bála sa k Nemu, čo len priblížiť, nieto načiahnuť ruku a dotknúť sa Jeho rúcha. Stále som mala pred očami svoj obraz, aký som videla v zrkadle.
Hanbila som sa.
Lenže On dobre videl do mojich obáv a myšlienok. Nič nepovedal, ani jediné slovo. Len stál a pozeral sa. V Jeho pohľade sa miešal smútok s pokojom a nádejou. Plakal a slzy padali priamo pred moje nohy, tiekli ako čerstvý a živý prameň.
V jeho hladine Jeho ako v náručí držal prekrásny voňavý kvet. Videla som seba.
Áno seba, ale úplne inak ako v „zrkadle“.
Ježiš držal v ruke list papiera, pri svojom Srdci. Rozdiel bol v tom, že tieto sny, neboli len moje ale Jeho a pri Ňom boli v úplnom bezpečí. Cítila som obrovskú vďačnosť.
Poprosil ma, aby som otvorila dlane. Do jednej mi vložil moje srdce a do druhej niečo, čo som si vôbec nezaslúžila. Bol to jeden z mojich snov. Neveriacky som zavrela oči a...
zobudila sa s piesňou vďaky na perách:

Srdce sa mi chveje radosťou
a vďačí
za Tvoju milosť, ktorá rany lieči.
Za bezpečie tvojho náručia.
Za srdce, ktoré túži,
no keď zblúdi, cíti, že len Ty ho naplníš.
Za to, že nemusím vyhadzovať „do koša“ moje sny,
že stačí Ti ich zveriť.

Za kúsok neba, čo poslal si mi tu na zem.
Za neho,
za Anjela...

Cez neho mi ukazuješ
Tvoju pravdu o mne,
cez Jeho pohľad sa na mňa pozeráš
s toľkou Láskou.
Cez Jeho dlane mi dávaš nehu,
Cez Jeho slová ma napomínaš,
a vystríhaš, aby som nezblúdila.
Cez jeho objatia ma dvíhaš.

Dal si mi človeka, pomoc mne podobnú.
Polovicu mojej duše, ktorá môže byť celá
iba Tebou spojená.
Zveril si mi ho, aby som mu aj ja
bola darom...
Anjelom.

Michaela Borovská

Michaela Borovská

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  3x

"Len z Božej milosti som tým, čím som..." (1Kor 15;10) Zoznam autorových rubrík:  PoéziaViera a zamysleniaZo životaRozprávky a básničkyTexty piesníSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu